Európska komisia potvrdila, že 90 € miliónový pilotný program vojenského výskumu sa rozbehne v budúcom roku (2017) a ďalších potenciálnych 3,5 miliárd € môže byť pridelených na výskum a vývoj v oblasti obrany v období 2021 až 2027.
Nový obranný plán, "je prvým krokom k testovaniu podpory obranného výskumu na úrovni EÚ," hovorí Komisia. Vojenský výskum je totižto vylúčený zo súčasného financovania výskumu a inovácií programu EÚ Horizont 2020.
Technológické oblasti na ktoré sa vzťahuje nový pilot budú zahŕňať elektroniku, metamateriály, šifrovaný softvér a robotiku. Nový monitorovací systém bezpilotných lietadiel je jedným príkladom financovateľného projektu.
Nový obranný pilotný program a eventuálny budúci program bude podľa úradníka Komisie "veľmi odlišný" od zbytku programu Horizont 2020.
Po prvé, bude to oveľa viac exkluzívny. "Nie každý, kto má prístup k Horizontu 2020 sa bude môcť zúčastniť", povedal úradník. Zahraničné univerzity a podniky (mimo EÚ) budú pravdepodobne blokované, aj keď ponúknu vlastné financovanie.
Taktiež to budú ministri obrany, kto dostane najväčšie právomoci rozhodovať, čo bude podporované. Univerzity a výskumné organizácie môžu očakávať, že únia bude preferovať veľkých vojenských dodávateľov, ako je Airbus a Thales. Každodenná prevádzka pilotného projektu bude v rukách Európskej Obrannej Agentúry, nie GR pre výskum Európskej komisie ako pri zbytku programu Horizont 2020.
Tieto plány, ktoré majú byť prerokované s priemyslom a predložené vedúcim predstaviteľom EÚ na diskusiu na svojej vrcholnej schôdzke v decembri 15-16, netešia všetkých. Britská lobby vedeckej etiky, Vedci pre globálnu zodpovednosť (Scientists for Global Responsibility), sa obáva, že nový vojenský výskum by mohol zvýšiť predaj zbraní do krajín s nízkym štandardom v oblasti ľudských práv.
Medzitým Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít združjúcej 23-členov, varuje, že nové peniaze pre vojenský výskum by nemali ožobráčiť vedecký program EÚ.
Deketelaere by chcel vidieť, "Podobné pravidlá financovania (ako pri Horizonte 2020), aby sa zabránilo novej byrokracii, jasnosť v otázkach dvojakého použitia pre vylúčenie problémov s integritou výskumu či etikou, a vyjasnenie otázky kto môže podávať žiadosti."
Akumulácia investícií
Okrem nového vojenského obranného programu, Komisia uviedla, že má v úmysle vytvoriť a prevádzkovať cezhraničný fond obstarávania pre obranu. Vlády členských štátov EÚ budú môcť vkladať a vyberať finančné prostriedky a zabezpečiť tak dostupnosť financií pre spoločné obranné zákazky, ako sú napr. vrtuľníky, vojnové lode alebo bezpilotné lietadlá. Predstavitelia EÚ dúfajúl, že fond dokáže zmobilizovať asi 5 miliárd € ročne a získavať kapitál na finančných trhoch prostredníctvom dlhopisov.
Združovaním peňazí si Komisia kladie za cieľ dať väčší dôraz na racionalizáciu zdrojov keďže 80% výdavkov na obranu prebieha na národných úrovniach.i Komisia odhaduje že nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi v tejto oblasti stojí € 25- € 100 miliárd ročne.
"Dnes všetky členské štáty investujú do rovnakého vybavenia samostatne," povedal Jyrki Katainen, podpredseda Komisie. Fond bude pomáhať štandardizovať zariadenie, čo znižuje plytvanie prostriedkami na duplicitné systémy. Podľa slov jedného z úradníkov Komisie "existuje v Európe okolo 151 zbraňových systémov, ktoré medzi sebou nie sú interoperabilné, oproti 27 v USA."
Komisia tiež navrhuje odstránenie zákazu investovať do vojenského výskumu platiaceho pre Európsku investičnú banku (EIB), aj keď toto rozhodnutie nechá na vlády členských štátov EÚ, ktoré sú akcionármi EIB.
Turbo boost výdavkov
Po varovných slovách budúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, že "Európa by mala začať platiť svoj spravodlivý podiel", sa nemecká, francúzska a talianska vláda postavili do čela vyjenávania za väčšie investície EÚ v oblasti obrany. Pripojila sa k nim aj tzv. "skupina osobností", ktorá zahŕňa politikov a zástupcov spoločností ako sú Saab, Indra a BAE Systems.
Aj keď vojenské výdavky Európy ako celku sú druhé najvyššie na svete, začína zaostávať za ostatnými hlavnými mocnosťami. Výskum a vývoj v obrane klesá dvojnásobnou rýchlosťou oproti celkovým výdavkom na obranu.
Iba Veľká Británia, Estónsko, Poľsko a Grécko spĺňajú limit 2% výdavkov na obranu stanovený NATO. "Ak sa sčítajú všetky výdavky členských štátov EÚ, obrana je len 1,4% HDP," povedal Katainen.
V minulom roku USA investovali dvakrát toľko ako Európa, zatiaľ čo Čína posilnila svoje výdavky na obranu v uplynulom desaťročí o 150%.
Jean-Claude Juncker, prezident Európskej komisie, využil svoj príhovor o stave únie v septembri na varovanie, že vlády členských štátov EÚ si už nemôžu dovoliť "viezť sa" na vojenskej moci druhých. Je vyžadovaný špeciálny obranný fond "na turbo boost výskumu a inovácií," povedal.
